HISTÓRIA PLEMENA
Od pracovného psa portugalských rybárov až po dnešného rodinného spoločníka – história portugalského vodného psa je po stáročia neoddeliteľne spätá s morom.
PES PORTUGALSKÝCH RYBÁROV
Portugalský vodný pes je pôvodné portugalské plemeno, ktoré bolo po stáročia úzko späté so životom rybárov pozdĺž portugalského pobrežia, najmä v oblasti Algarve.
Portíci majú vodoodpudivú srsť a výrazné plávacie blany medzi prstami, ktoré im pomáhajú plávať a potápať sa. Vďaka výborným plaveckým schopnostiam, vytrvalosti a inteligencii boli nenahraditeľnými pomocníkmi rybárov.
Psy pomáhali pri naháňaní rýb do sietí, prinášali poškodené siete, predmety a vybavenie z vody, zachytávali uniknuté ryby a slúžili aj ako poslovia medzi loďami alebo medzi loďou a pevninou.
TRADIČNÝ „LION CUT“
Tradičný leví strih – „lion cut“ – používali portugalskí rybári už pri pracovnom využití svojich psov.
Hustá dlhá srsť na prednej polovici tela izolovala a chránila životne dôležité orgány pri práci v studenej vode Atlantiku.
Ostrihaná zadná časť tela umožňovala psovi efektívnejší pohyb vo vode a uľahčovala mu návrat späť do lode.
Dlhý chumáč srsti na konci chvosta zároveň pomáhal zviditeľniť psa medzi vlnami.
STAROBYLÉ KORENE
História portugalského vodného psa siaha hlboko do minulosti.
Predkov dnešného plemena pravdepodobne priviezli na Pyrenejský polostrov staroveké námorné národy, ktoré pri svojich plavbách využívali schopné vodné psy.
V zápise mních opisuje psa, ktorý zachránil topiaceho sa námorníka.
Pes mal čiernu hrubú srsť, ostrihanú približne po prvé rebro, a chumáč srsti na konci chvosta – opis veľmi podobný tradičnému leviemu strihu portugalského vodného psa.
PLEMENO NA POKRAJI ZÁNIKU
S príchodom moderných metód rybolovu postupne zanikala potreba pracovných psov na rybárskych lodiach.
Tradičný spôsob života portugalských rybárov sa menil a s ním mizlo aj pôvodné pracovné využitie týchto mimoriadne schopných psov.
Na začiatku 20. storočia preto počet portugalských vodných psov výrazne klesol a plemeno sa postupne ocitlo na pokraji vyhynutia.
ROK 1934 – OBRAT V HISTÓRII PLEMENA
V roku 1934 boli na medzinárodnej výstave psov v Lisabone verejnosti predstavené dva portugalské vodné psy v tradičnom levom strihu.
Psy priviedol Frederico Pinto Soares, jedna z významných osobností formovania organizovanej portugalskej kynológie.
Práve na tejto výstave vzbudili pozornosť Vasca Bensaúdeho, úspešného portugalského podnikateľa, chovateľa a veľkého milovníka psov.
Bensaúde si uvedomoval, že pôvodnému portugalskému vodnému psovi hrozí zánik, a rozhodol sa aktívne podieľať na jeho záchrane.
ALGARBIORUM A LEÃO
Vasco Bensaúde začal vyhľadávať typických pracovných portugalských vodných psov na pobreží a zhromaždil jedince, ktoré sa stali základom jeho chovateľskej stanice Algarbiorum.
Mimoriadne významným psom bol Leão, pôvodne pracovný pes rybára.
Jeho vzhľad a celkový typ sa stali jedným zo základných vzorov pri formovaní prvého oficiálneho štandardu portugalského vodného psa.
Prvý vrh v chovateľskej stanici Algarbiorum sa narodil 1. mája 1937.
Tým sa začala novodobá éra systematického chovu portugalského vodného psa.
OD PRACOVNÉHO PSA K MODERNÉMU PORTÍKOVI
V nasledujúcich desaťročiach sa portugalský vodný pes postupne rozšíril aj mimo Portugalska.
Chovatelia sa snažili zachovať jeho charakteristický vzhľad, inteligenciu, pracovitosť, vytrvalosť, lásku k vode a mimoriadne úzky vzťah k človeku.
DEDIČSTVO, KTORÉ PRETRVÁVA
Hoci dnes už portugalské vodné psy nepracujú na rybárskych lodiach, plemeno si dodnes zachovalo mnohé vlastnosti svojich pracovných predkov.
Inteligencia, vytrvalosť, odvaha, úzky vzťah k človeku a mimoriadna vášeň pre vodu zostávajú typickými vlastnosťami portugalského vodného psa aj v súčasnosti.
Z nenahraditeľného pomocníka rybárov sa stal všestranný rodinný, športový a spoločenský pes – no jeho spojenie s vodou a človekom zostalo nezmenené.