Portugalský vodný pes patrí vo všeobecnosti medzi zdravé a dlhoveké plemená. Tak ako pri každom plemene však existujú ochorenia a genetické predispozície, ktorých výskyt môžeme sledovať a pri niektorých z nich vhodným výberom rodičov výrazne obmedziť. Zdravotné a genetické vyšetrenia a výber vhodného chovného páru s nízkym koeficientom príbuzenskej plemenitby sú preto dôležitou súčasťou zodpovedného chovu.
HD – dysplázia bedrových kĺbov
Dysplázia bedrových kĺbov je vývojové ochorenie, pri ktorom bedrový kĺb nie je správne utváraný. Môže spôsobovať stuhnutosť, bolesť, krívanie a problémy s pohybom. V závažných prípadoch môže viesť k výraznému obmedzeniu až strate pohyblivosti a vyžadovať chirurgickú liečbu. Vyšetruje sa RTG, ideálne vykonaným veterinárnym ortopédom so špecializáciou na posudzovanie dysplázie.
ED – dysplázia lakťových kĺbov
Dysplázia lakťových kĺbov zahŕňa vývojové abnormality lakťového kĺbu. Môže sa prejavovať bolesťou, krívaním a obmedzením pohybu a postupne viesť k artróze. Vyšetruje sa RTG, ideálne vykonaným veterinárnym ortopédom so špecializáciou na posudzovanie dysplázie.
GM1 gangliozidóza
GM1 gangliozidóza je závažné dedičné neurologické ochorenie. Prejavuje sa postupným poškodzovaním nervového systému, poruchami koordinácie, trasom a svalovou slabosťou a môže viesť k závažnému neurologickému postihnutiu. Testuje sa DNA analýzou zo vzorky krvi v laboratóriu Genomia.
prcd-PRA
prcd-PRA je dedičné degeneratívne ochorenie sietnice. Prvým príznakom býva zhoršené videnie za šera, neskôr sa zhoršuje aj denné videnie a ochorenie môže postupne viesť až k úplnej slepote. Testuje sa DNA analýzou zo vzorky krvi v laboratóriu Genomia.
EOPRA
EOPRA je dedičné degeneratívne ochorenie sietnice s nástupom v mladšom veku. Spôsobuje postupné zhoršovanie zraku a môže viesť až k úplnej slepote. Testuje sa DNA analýzou zo vzorky krvi v laboratóriu Genomia.
CDPA
CDPA je geneticky podmienená porucha vývoja kostí. Môže sa prejaviť neprimerane skrátenými končatinami a zmenenými telesnými proporciami. Testuje sa DNA analýzou zo vzorky krvi v laboratóriu Genomia.
CDDY / IVDD
CDDY je genetická varianta spojená s predčasnou degeneráciou medzistavcových platničiek a zvýšeným rizikom ochorenia medzistavcových platničiek – IVDD. Môže sa prejaviť bolesťou chrbtice a poruchami pohybu, v závažných prípadoch môže dôjsť k neurologickému postihnutiu až ochrnutiu. Testuje sa DNA analýzou zo vzorky krvi v laboratóriu Genomia.
Improper Coat
Improper Coat nie je ochorenie, ale geneticky podmienený netypický typ srsti portugalského vodného psa. Môže sa prejaviť kratšou srsťou na hlave, tvári a končatinách, chýbajúcim typickým osrstením tváre, plochejšou srsťou, prítomnosťou podsady a pĺznutím. Testuje sa DNA analýzou zo vzorky krvi v laboratóriu Genomia.
JDCM
JDCM je závažné dedičné ochorenie srdcového svalu, ktoré postihuje mladé portugalské vodné psy. Môže sa prejaviť slabosťou, dýchacími ťažkosťami, poruchami srdcového rytmu alebo kolapsom a môže viesť k srdcovému zlyhaniu či náhlemu úhynu. Testuje sa DNA analýzou zo steru ústnej dutiny odobratého veterinárnym lekárom na Pensylvánskej univerzite v USA (PennGen Laboratories).
MOS
MOS je dedičný syndróm spojený s abnormálnym vývojom očí. Môže sa prejaviť abnormálne malými očami a ďalšími vývojovými abnormalitami oka, ktoré môžu spôsobiť poruchy zraku. Testuje sa DNA analýzou zo vzorky krvi na Pensylvánskej univerzite v USA (PennGen Laboratories).
Komplexné očné vyšetrenie
Komplexné očné vyšetrenie slúži na zachytenie očných abnormalít a ochorení, ktoré genetické testy nepokrývajú. DNA testy prcd-PRA a EOPRA preto nenahrádzajú klinické vyšetrenie očí. Vyšetrenie vykonáva veterinárny oftalmológ.
Kardiologické vyšetrenie
Kardiologické vyšetrenie slúži na posúdenie srdca a zachytenie srdcových ochorení, ktoré samotný genetický test JDCM nevylučuje. Vyšetrenie vykonáva veterinárny kardiológ.
Podpora výskumu zdravia plemena
Súčasťou testovania Dory na Pensylvánskej univerzite v USA bolo aj naše zapojenie do výskumu zdravia portugalských vodných psov. Poskytli sme jej DNA a zdravotné údaje pre ďalšie vedecké výskumy zamerané na genetiku, dedičné ochorenia a zdravie plemena.
Čo ukázal zdravotný prieskum 2025
Rozsiahly zdravotný prieskum portugalských vodných psov z roku 2025 zahŕňal údaje o 3 345 psoch. Výsledky celkovo opisujú plemeno ako zdravé, aktívne a dlhoveké. Viac ako polovica zaznamenaných úmrtí nastala vo veku 10 rokov alebo neskôr; medián veku pri úmrtí bol 10,8 roka u psov a 11,4 roka u súk.
Z historicky významných dedičných ochorení plemena boli JDCM, PRA a mikroftalmia zaznamenané iba vo veľmi nízkej miere. Autori prieskumu tento výsledok dávajú do súvislosti aj s úspechom dlhodobého genetického testovania a zdravotných programov v plemene.
Medzi častejšie zdravotné problémy patrili kožné a alergické ochorenia. Aspoň jeden problém kože alebo srsti bol uvedený pri 48,9 % psov. Medzi často hlásené patrili lipómy (18,2 %), atopické alergie (15,1 %), mazové cysty (14,6 %) a potravinové alergie (14,1 %).
Pri ortopedických problémoch nemalo 84,95 % psov diagnostikované žiadne ochorenie kostí alebo pohybového aparátu. Artritída bola uvedená pri 7,23 %, dysplázia bedrových kĺbov pri 3,47 % a poškodenie skríženého väzu pri 2,68 % psov. Výskyt dysplázie bedrových kĺbov sa oproti prieskumu z roku 2005 znížil zo 6,9 % na približne 3,5 %.
Očné ochorenie nebolo diagnostikované u 87,59 % sledovaných psov. Najčastejšie boli uvádzané katarakty (7,4 %), zatiaľ čo PRA bola v prieskume hlásená iba približne pri 0,2 % psov.
Najvýznamnejšou príčinou úmrtia boli nádorové ochorenia, ktoré predstavovali 56,1 % zaznamenaných príčin úmrtia. Spomedzi všetkých sledovaných psov malo 20,3 % uvedenú aspoň jednu diagnózu nádorového ochorenia. Najčastejšie bol hlásený hemangiosarkóm (7,1 %), nasledovaný lymfómom (2,9 %) a mastocytómom (2,3 %).
Výsledky prieskumu zároveň ukazujú, že zdravotné problémy, ktoré sa dnes v populácii vyskytujú častejšie, nie sú nevyhnutne tie, na ktoré existujú jednoduché genetické testy. Zodpovedný chov preto nemožno založiť iba na výsledkoch DNA testov. Dôležitý je komplexný pohľad na zdravie psa, zdravotné vyšetrenia, rodokmeň a vhodnosť spojenia.
Pri výbere šteniatka sa budúci majitelia často zaujímajú o zdravotné a genetické testy jeho rodičov. Tie sú veľmi dôležité, ale predstavujú iba jednu časť informácií, ktoré je potrebné pri plánovaní vrhu zohľadniť.
Dôležitá je aj vzájomná príbuznosť rodičov. Na jej posúdenie sa používa COI – koeficient príbuzenskej plemenitby, ktorý pomáha vyjadriť mieru genetického rizika vyplývajúceho zo spoločných predkov rodičov budúceho vrhu.
Na začiatku 20. storočia chovatelia zvierat vedeli, že spájaním príbuzných jedincov môžu získať jednotnejšie potomstvo s predvídateľnejšími vlastnosťami. Zistili však tiež, že to vedie k určitému poklesu vitality, fyzickej sily a odolnosti. Plodnosť klesala, potomkovia boli menší, mali vyššiu úmrtnosť v ranom veku a dožívali sa nižšieho veku. Čím vyšší bol stupeň príbuzenskej plemenitby, tým výraznejšie boli jej negatívne účinky.
Skúsenosť z histórie portugalského vodného psa
S negatívnymi dôsledkami príbuzenskej plemenitby sa v praxi stretol aj Dr. Vasco Bensaude, ktorý zohral zásadnú úlohu pri záchrane portugalského vodného psa. Napriek tomu, že do ďalšieho chovu vyberal iba najlepšie jedince, jeho psy postupne strácali schopnosť rozmnožovania, typický vzhľad plemena, funkčnosť aj zdravie. Negatívne dôsledky úzkej genetickej základne sa podarilo zvrátiť až nájdením a zaradením nových, nepríbuzných jedincov do chovu, čím sa genetická základňa plemena rozšírila.
Čo vlastne COI vyjadruje?
Výhody aj riziká príbuzenskej plemenitby súvisia s tým, že príbuzní jedinci majú väčšiu časť genetickej informácie spoločnú.
Jednoducho povedané, ak majú otec a matka šteniatka spoločného predka, obaja od neho mohli zdediť rovnakú časť genetickej informácie. Ich potomok ju potom môže dostať z oboch strán rodokmeňa.
To môže byť výhodné pri vlastnostiach, ktoré chceme v plemene upevniť. Rovnakým spôsobom sa však môžu stretnúť aj dve kópie nežiaducich genetických vlastností alebo skrytých genetických chýb.
Práve preto vznikol koeficient príbuzenskej plemenitby. Umožňuje číselne odhadnúť mieru príbuznosti plánovaného spojenia a s ňou súvisiace genetické riziko.
Čo je „dobrá“ hodnota COI a kedy je už vysoká?
Pôvodným účelom COI bolo poskytnúť číslo, ktoré umožní jednoduchšie posúdiť mieru možného prínosu príbuzenskej plemenitby a zároveň pravdepodobnosť jej nežiaducich účinkov.
Z hľadiska zdravia je preto najvýhodnejšie COI nižšie ako 5 %. Nad touto hranicou sa začínajú zvyšovať riziká spojené s príbuzenskou plemenitbou.
Hodnota medzi 5 a 10 % už predstavuje vyšší stupeň príbuznosti a s ním spojené zvýšenie rizika nežiaducich účinkov na potomstvo.
Pri COI nad 10 % je stupeň príbuznosti už výrazný a jeho dôsledky môžu byť významné nielen pre konkrétne potomstvo, ale pri opakovanom využívaní podobných spojení aj pre genetickú rozmanitosť plemena ako celku.
COI pritom nie je diagnóza ani záruka zdravia či choroby konkrétneho psa. Je to číslo, ktoré pomáha vyjadriť mieru genetického rizika vyplývajúceho z príbuznosti rodičov.
Ak majú rodičia všetky dostupné zdravotné testy, prečo je COI stále dôležité?
Pretože genetické testy a COI poskytujú dve rozdielne informácie.
Pri genetickom ochorení spôsobenom jednou známou recesívnou mutáciou možno pomocou DNA testu zistiť, či ju pes nesie. Ak sa spoja dvaja nositelia rovnakej recesívnej mutácie, pri každom šteniatku existuje 25 % pravdepodobnosť, že zdedí chybnú kópiu od oboch rodičov a bude ochorením postihnuté.
Vďaka genetickému testovaniu možno takémuto rizikovému spojeniu predísť.
Každý pes však nesie mnoho ďalších genetických zmien, o ktorých nemusíme vedieť. Ak má iba jednu kópiu určitej skrytej genetickej chyby, nemusí sa u neho vôbec prejaviť.
Ak však dvaja príbuzní jedinci nesú rovnakú skrytú chybu a šteniatko ju zdedí od oboch rodičov, môže sa prejaviť.
Mnohé z takýchto genetických zmien nemusia samostatne spôsobovať konkrétne pomenované ochorenie. Hromadenie ich negatívnych účinkov však môže viesť k poklesu vitality a odolnosti, zhoršeniu reprodukčných schopností a ďalším problémom, ktoré sa spájajú s takzvanou inbrídingovou depresiou.
Jednoducho povedané: genetický test nám poskytuje informáciu o konkrétnej známej genetickej chybe, na ktorú test existuje. COI nám pomáha posúdiť širšie riziko vyplývajúce z toho, nakoľko sú rodičia navzájom príbuzní.
DNA testy nedokážu odhaliť všetko
Genetické testovanie je preto mimoriadne dôležité, ale nemôže byť jediným kritériom pri posudzovaní plánovaného vrhu.
Existuje mnohonásobne viac recesívnych genetických zmien než tých, na ktoré máme v súčasnosti dostupné genetické testy.
Rodičia teda môžu mať výborné výsledky všetkých dostupných testov a napriek tomu môžu obaja niesť rovnaké skryté genetické chyby, na ktoré žiadny test zatiaľ neexistuje.
Práve preto má zmysel súčasne s genetickým testovaním sledovať aj vzájomnú príbuznosť rodičov.
COI nie je meradlom zdravia konkrétneho psa. Je meradlom rizika spojeného s príbuznosťou.
Prečo záleží na počte generácií rodokmeňa?
Pri výpočte COI je veľmi dôležité, koľko generácií rodokmeňa máme k dispozícii.
Ak sa spoločný predok nachádza napríklad až vo vzdialenejšej generácii, výpočet založený iba na rodičoch, starých rodičoch alebo niekoľkých ďalších generáciách ho nemusí vôbec zachytiť.
Predstavme si dvoch psov, ktorí podľa prvých niekoľkých generácií rodokmeňa vyzerajú ako nepríbuzní. Pri pohľade hlbšie do minulosti sa však môže ukázať, že sa rovnakí predkovia objavujú na oboch stranách rodokmeňa opakovane.
Čím menej generácií sa pri výpočte použije, tým môže výsledné COI vyzerať priaznivejšie – teda nižšie. Nemusí však dostatočne odrážať skutočnú mieru príbuznosti.
Preto pri našich psoch a plánovaných spojeniach preverujeme rodokmene minimálne 8 generácií spätne.
Môže COI pomôcť znižovať genetické riziko šteniat?
Áno. Práve to je jeden z hlavných dôvodov, prečo má význam COI pri plánovaní vrhu sledovať.
Umožňuje ešte pred samotným spojením rodičov posúdiť mieru ich príbuznosti a vyhnúť sa zbytočne vysokému genetickému riziku.
COI však nemožno posudzovať samostatne. Je jednou časťou celkového obrazu spolu so zdravotnými vyšetreniami, DNA testami, zdravotnou históriou rodín, povahou, funkčnosťou a ďalšími vlastnosťami rodičov.
Čo ak je celé plemeno už geneticky veľmi príbuzné?
Čistokrvné plemená predstavujú uzavreté populácie. To znamená, že všetky dnešné psy daného plemena pochádzajú z obmedzeného počtu predkov a v priebehu generácií sa niektorí z nich v rodokmeňoch opakujú.
V niektorých plemenách preto môže byť priemerný stupeň príbuznosti už vysoký.
Postupná strata genetickej rozmanitosti môže byť spojená so zvyšovaním výskytu genetických problémov, zhoršením plodnosti, menšími vrhmi, vyššou úmrtnosťou šteniat či ďalšími zdravotnými problémami vrátane alergií a vrodených vád.
Pre zachovanie zdravia plemena je preto dôležité čo najlepšie využívať genetickú rozmanitosť, ktorá v populácii ešte zostáva. To môže znamenať aj výber rodičov z menej príbuzných línií namiesto opakovaného využívania rovnakých úzko prepojených rodokmeňov.
Pes z inej krajiny nemusí byť geneticky vzdialený
Ani veľká geografická vzdialenosť automaticky neznamená malú genetickú príbuznosť.
Pes z inej krajiny alebo inej chovateľskej línie môže mať pri pohľade niekoľko generácií dozadu rovnakých predkov ako druhý rodič plánovaného vrhu.
Preto nestačí predpokladať, že zahraničný pes predstavuje geneticky nepríbuzné spojenie. Skutočnú mieru príbuznosti možno posúdiť až porovnaním rodokmeňov a výpočtom COI z dostatočného počtu generácií.
Čo to znamená pre budúceho majiteľa šteniatka?
Pri výbere šteniatka má preto zmysel zaujímať sa nielen o to, aké zdravotné a genetické testy absolvovali jeho rodičia, ale aj o to, ako boli rodičia vybraní a aká je ich vzájomná príbuznosť.
Výborné zdravotné výsledky rodičov sú veľmi dôležité. Samy osebe však nedokážu zachytiť všetky genetické riziká budúceho vrhu.
Zodpovedné plánovanie spojenia preto zahŕňa viacero vecí súčasne – zdravotné vyšetrenia, dostupné genetické testy, poznanie rodokmeňov a zdravotnej histórie rodín a posúdenie vzájomnej príbuznosti rodičov.
COI pomáha pochopiť práve tú poslednú časť – nakoľko sú rodičia šteniatka geneticky prepojení a aké riziko môže z tejto príbuznosti vyplývať.